Runy sú znaky, podľa jednej hypotézy sú runy pravdepodobne odvodené z etruských a gréckych písiem. Tieto charakterové sady sa používali v germánskych jazykoch, najmä v Škandinávii a na Britských ostrovoch, v neskorom ranom historickom období a v ranom stredoveku.

Prvé nápisy na rune sa odhadujú na približne od roku 150 pred nádád. Pôvod runových vstupov je stále neistý. Mnohé postavy sú veľmi podobné latinským znakom. Niektoré ďalšie znaky sú podobné napríklad severotalianskej alebo benátskej abecede z 5. až 1. storočia nášho letopočtového života.

Predtým sa runy používali skôr ako posvätné písanie hodné nahrávania dôležitých udalostí alebo magickej ochrany ľudí a vecí. Pôvodná runová abeceda sa nazýva“futhark“,ktorá obsahuje 24 znakov. Podľa legendy sa runy zdali Odinovi,keď visel zo stromu deväť dní a deväťnocí a fackal  kopiju do obety pre seba. Existujú ďalšie runové abecedy, ktoré obsahujú 16-33 znakov.

Veľmi málo sa vie o dôležitosti run a vo väčšine prípadov sú to len odhady. Jedinou stopou zostáva anglosaská runová báseň, v ktorej je každému veršu venovaných niekoľko veršov.

Runy sú vyryté v dreve, kameňoch, horninách alebo sú tvorené vetvičkami. Používajú sa pri diaľkovej komunikácii, magických rituáloch, zaklínadlách a upokojovačoch kalendára runy.