,, Ale ja ho stále milujem, nechcem byť bez neho, „povedala a pozrela sa mi do očí s úplne šialeným bolestným výrazom. Potom si položila tvár na dosku stola, u ktorého sme spolu sedeli a srdcervúco sa rozplakala. Trhalo mi to srdce. Jedna z mojich najbližších kamarátok sa v totálne nefunkčnom vzťahu zmietala už niekoľko rokov.

Vždy, keď hľadala silu ho opustiť a ukončiť svoje trápenie tak jej ON vysvetlil, že ju miluje a chce s ňou predsa zostať. A ONA povolila. Niekoľkokrát. Rezignovala na svoj vlastný život. Po jeho boku sa s dievčatá, ktorá milovala svet stala zakríknutá, smutná bytosť s neprítomným výrazom v očiach. Bytosť, pre ktorú sa zmyslom života stalo neustále napätie, čo ON urobí, čím jej ON ublíži a strach či ju nakoniec neopustí.

Už nedokázala premýšľať inak, v tom šialenom bludnom kruhu sa norila viac a viac do bahna svojich utkvelých boľavých predstáv, ktoré ON majstrovsky podporoval a v jej fantázii neustále prehlboval stratégií hodnú úžasného manipulátora. Vedel to.

Zamilovať sa je pre mnohých z nás pomerne jednoduché. Mám teraz na mysli skôr nadviazanie partnerského alebo milostného vzťahu, pretože témou skutočnej lásky sa budeme zaoberať v samostatnom článku. Paradoxné je, že oveľa ťažšie je pre mnoho z nás vzťah ukončiť. Hlavne ženy majú veľmi vyvinutú fantáziu pokiaľ ide o určenie aspektov, ktoré sa rovnajú funkčnosti vzťahu. Mnoho žien vie o probléme v ich vzťahu dávno predtým, než sa rozhodnú situáciu riešiť. Napovedá im ich skrytý hlas z vesmíru. Intuícia.

Bohužiaľ miesto riešenie nastupuje v prvej línii tzv. Pštrosie reflex. Človek vie, že sa niečo deje, ale nechce pátrať po príčinách ťažkostí. Vo valnej väčšine prípadov dúfa, že ide o prechodnú záležitosť a rovnako ako sa problém objavil, zase zmizne. Teda strčí hlavu do piesku. Všimnite si, že veľa z nás (ak zatiaľ môže) volí vždy tú ľahšie cestu a chce sa vyhnúť neodvrátiteľné zmene.

Už tu dochádza k mylnému záveru, pretože žiadny problém sa nezjaví len tak. Drieme pod povrchom (chápte v niečí mysli) a pomaly sa derie nahor. Vo chvíli keď uzrie svetlo sveta už býva neskoro na nádej, že sa to samo spraví. Tým, že sa riešenie odsúva iba posilňuje problém ako taký a ten rastie do obrích rozmerov.

Hlavným problémom väčšiny párov je fakt, že si odmietajú priznať realitu. Pripustiť si možnosť, že si pre partnerský vzťah nevybrali tú správnu osobu. Možnosť, že sa skrátka zmýlili vo výbere druhej polovičky. Ak ľudia dokážu prežívať v zlom vzťahu niekoľko rokov, je to obrovská chyba a nebýva to bez následkov (na duši). Ale poznám aj ľudí, ktorí v zlom vzťahu žijú celý život a to už možno nazvať sebadeštruktívnym konaním.