Nikto o nich nehovorí, je to citlivé tabu. Pritom na ne trpí každý druhý jedinec. Ľudia sa za svoje pocity, emócie, dojmy, „podivné psychické stavy“ hanbí, aby neboli považovaní za bláznov. Pritom tajne k psychiatrom chodí viac ako tretina populácie a antidepresíva používa viac ako 80% ľudí. Cítiť sa slabý, citlivý, vnímavý, je dnes pojem, ktorý verejnosť odsudzuje ako slabosť. Pritom každý človek má dané do vienka byť citlivý. Len niekto menej, niekto viac. Prechádzame roky zmien, vibrácie energiou neuveriteľne stúpajú a ľudia tomu nerozumejú. Čo sa s nimi deje? Sú viac podráždenie, unavení, nervózni, protivní, je im „divne“ a pritom nevedia prečo. Kde sa ten zvláštny stav v ich mysli vzal?

KDE SA TY DEPRESIE BERÚ?

DEPRESIE sú často aj bez konkrétneho pomenovania. Proste tam tá depresie sedí aj bez mena, bez príčiny a človeka len uhlodává a ničí. To je náš vedomý pocit. Pravdou ale je, že depresia má vždy príčinu, meno a situáciu, kde sa vzala. Aj vo filmoch sú často znázorňované „ženské depresie“. Muž sa rozíde so ženou, a žena prvé čo urobí po príchode domov je, že siahne po sladkostiach a začne sa „od zlosti a smútkom“ prejedať. Ženy majú tendenciu k prejedaniu pochutinami a sladkosťami, muži TO viac rieši alkoholom a drogami. CO je tam za pocit? Je tam často prezlečený strach zo samoty, že „už nikoho iného nenájdem“, zostanem už sama, nikto ma už nechce, nie som asi dosť dobrá, spúšťa sa modely menejcennosti atď, a depka „už ide …“. Za touto šupkou sú často ešte ďalšie šupky, prečo tam tieto úzkostné pocity sú – ako napr. Ako malé bábätko vás mamička musela nechať v inkubátore – bum – vzniká trauma zo samoty, že vás všetci odpustili. Malé bábätko nevníma, že mamička nemala, aj keby chcela inú lepšiu voľbu. Pre vaše zdravie to urobiť musela.

Samozrejme tých scenárov je milión. Bloky sa ale spúšťa z rádoby kladných situácií, ako je táto, kedy ale vy ju vnímate za negatívny, aj keď mamička vás opustiť nechcela. Ale potom je samozrejme opak – kedy to matka urobila cielene – kedy ste bola nechcené dieťa, premýšľala, či si vás nechá, zvládne vás finančne, premýšľala o potrate, snažila sa o domáce potrat atď. A preto, keď vás opustil priateľ, kamarátka, partner, rodičia – spôsobená depresia je často prezlečený strach zo samoty, opustenie, zostaneme napospas atď. Každý tam má samozrejme svoj vlastný príbeh, uvádzam len tu pár príkladov pre vašu predstavu. Kto má spracované túto tému, tak v tú chvíľu kedy ho partner opustí, tieto pocity samoty necíti. Naopak vyriešené téma spozná tak, že v tú chvíľu si povie – „Aha, asi to tak malo byť, a je to pre mňa asi to najlepšie. Vesmír to tak zariadil. Urobila som preto maximum, ale on rozhodol za me- je to tak teda v poriadku „. Dané zmierenie, bez bolesti, výčitiek a pocity osamelosti.

Za každú depresiou stojí konkrétnu príbeh, tému, ktoré je potrebné si spracovať. Buď vedome, alebo ak je príčina v ďalekej minulosti, odstrániť nevedomý blok – Odblokuj s terapeutom. Zistite pravú príčinu, spúšťač vašej depresie. Nechcite po sebe si to sami zistiť, to vie málokto, na to nie sme zďaleka na tak vyspelej úrovni. Terapeut potom zistí hlavnú príčinu a tú vám odblokuje. Preto sa depresia koľkokrát „sama znenazdajky spustí“ aj cez to, že nechápete, prečo práve teraz. Keď napríklad vôbec nebol dôvod. Prečo? Pretože ste nenápadne, hoci len zľahka, nechtiac a nevedome zabrnkali na váš vnútorný spúšťač depresie, niekde hlboko vo vás, a tým celé túto tému vyliezlo na povrch. Ak sa neodstráni príčina, drobné životné situácie budú depresii stále dokola spúšťať.

Depresia vždy ukazuje na vami nevyriešené tému. Môže tam sedieť nejaké potlačený prežitok, trauma z detstva, prenatálneho obdobia, pri počatí, ale aj stiahnutia si pocitov z rodičov, preto nemusí byť ani váš. Napríklad mamička pri počatí, bola k sexu donútená oteckom, a BUM, vy ste to už ako čakajúce dušička videla a ľutovala s mamičkou, a už sa vo vás objavil strach, úzkosť k mužskému pohlavia, keď toto trauma sa vám potom „znenazdajky“ spustilo vždy, keď ste bola v blízkosti nejakej muža a nevedela ste prečo. Alebo ste ako malé bábätko bola chorá a ležala v nemocnici, kedy vás to stresovalo. To ste na vedomej úrovni ale zabudla, ale vaše podvedomie – náš disk v Pc podvedomí – si to pamätá. A tak akákoľvek správa, napr. V rádiu, televízii či sa niekto baví o chorobe, zdravotníctvo, v autobuse, metra – sa váš disk ozve a aktivuje – a hádže vás do úzkosti. Spustí sa totiž pravá príčina. A tak je to so všetkými depresiami. Preto je tak dôležité nájsť príčinu, pretože keď je vyriešená príčina, nie je potom dôvod, prečo by sa mala stále dokola spúšťať.

Nepodceňujte depresie, nepodceňujte „mentálne dedičnosť“ (dedičnosť je len mentálne prenášanie toho, čo nám nepatrí a môžeme to odstrániť). Nájdite čo najskôr ich pravej jadro, odstráňte ho a žite už bez zviazanosti.