Je pre mňa tento muž naozaj tým pravým?

Často sa dvaja dospelí dajú dohromady a len donekonečna prehrávajú svoje detské drámy. Pomerne bežná hra vášňou je na programe vtedy, keď sa muž, ktorý nikdy naozaj nedospel, zamiluje do ženy, ktorá si myslí, že z neho možno dokáže „urobiť dospelého človeka“.
Žena, ktorá sa pokúša vykonať mužovu emocionálne prácu za neho, sa rozhodla hrať rolu jeho matky. Myšlienka, že urobí vo vzťahu všetku partnerovu duševnú prácu, môže byť pre ženu veľmi lákavá, kým však nezistí, že to za prvé nejde, a za druhé, aj keby to šlo, ak by bola sama dospelá, rozhodne by to robiť nechcela. Hýčkáním muža samozrejme potláčame jeho mužstvo a posilňujeme jeho dysfunkcii. Neschopnosť dospelého muža zodpovedať za vlastné myšlienky, pocity a činy je totiž prejavom neurózy a žena, ktorá sa snaží vyvážiť jeho nedostatky tým, že mu bude ešte viac pomáhať, sa chová rovnako neurotické ako on.
Ak ho jeho matka neuvoľnila z väzby na seba vo chvíli, kedy mala, nevyriešite to tým, že ho budete vodiť za ručičku vy. Riešenie spočíva v tom, že ho teraz musí niekto pustiť. Kým sa muž nerozlúči zásadným spôsobom s detstvom, nebude mať silu na skutočné mužstvo ani skutočnú lásku. Nebude vedieť, ako sa natiahnuť dostatočne ďaleko, aby dosiahol na lásku, a ženy okolo neho to bude zase stále zvádzať k tomu, aby mu príliš vychádzali v ústrety. To bude pre obe strany znamenať emocionálne pohromu.
Žena nemôže vyhrať tým, že bude o muža starať, pretože muž nechce spať s vlastnou matkou. Žena, ktorá za muža príliš emocionálne drie, ho vždy nakoniec stratí.
„Ale keď to za neho neurobím – keď mu nezavolám, akonáhle prestane volať on, keď ho nedonútite, aby hovoril o svojich pocitoch, a neukážem mu, čo spôsobuje, keď mu nevysvetlíte, čo robí vo vzťahu zle, pretože on o tom nemá samozrejme ani páru – potom sa ten vzťah rozpadne! Potom bude koniec! “ hovoria niektoré ženy.
Prečo sa žena pokúša presvedčiť muža, aby ju miloval? V podstate preto, že je zúfalá. Chce prežiť v živote veľkú, vášnivú lásku, čo chceme všetci, táto možnosť je vtlačená v našich dušiach a každý z nás blúdi po zemi a hľadá ju odo dňa, kedy sa narodil. Na tomto želanie nie je nič zlé. Zlé je ale podvádzať, aby sme dosiahli jej naplnenia. Lásku nám zadarmo poskytuje vesmír, ale dobrý vzťah si musíme zaslúžiť. Láska sama o sebe je voľne plynúce energiou, ale vzťah je jej pozemskú nádobou. Vzťah musí byť vybudovaný z poctivosti, spravodlivosti a súcitu, inak sa táto energia mení v deštruktívne. Poškodenie seba alebo druhých vesmír zaznamenáva a ihneď s karmickou presnosťou posiela naspäť odosielateľovi.
Niekedy vám muž nevychádza v ústrety nie preto, že vás nemiluje, ale pretože nevie ako. Alebo je príliš bojazlivý. To môže byť tým pravým a smutným dôvodom; ale ak máte byť jeho partnerkou, nemôžete byť jeho opatrovnicí. Rozhodujúcim faktorom v láske nie je to, či vás niekto miluje, ale či si vás vyberie. Druhou najväčšou chybou – hneď po správanie pripomínajúcim mužovu matku – je správať sa ako jeho učiteľka. Keď v láske vytvoríme posvätné, úctivé a ohľaduplné prostredia, potom skutočne môžeme prijať rôzne úlohy, ktoré dohromady tvoria všetky aspekty lásky. Rodič, učiteľ, milenec a priateľ môžu byť všetci súčasťou jednej citové mozaiky lásky. Ale ak sa všetky tieto role prejavia príliš skoro, môžu spôsobiť zmätok a oslabiť silu lásky. Dominantné psychická komunikácia dvoch ľudí je stanovená hneď na začiatku vzťahu, a aj keď snáď rola otca a učiteľa mohla v raných fázach vzťahu niekoho priťahovať, neskôr ho bude celkom iste odpudzovať.
Koho poúčame, vychovávame alebo komu príliš pomáhame, toho zdanlivo ovládame. To je jeden z dôvodov, prečo sú tieto role tak lákavé pre tých z nás, ktorí sa sami bojí skutočné intimity.Pokud ale podľahneme tomuto pokušeniu, je isté, že sa to jedného dňa obráti proti vám – dopadnete ako profesor Higgins, od ktorého sa Eliza nakoniec tiež nakoniec odpútala. prirodzený poriadok vecí zaručuje, že všetci nakoniec dospejeme a nájdeme svoju vlastnú silu.
Naše duše sú vo vzťahu preto, aby rástli, nie aby sa rastu vyhýbali. Niečo v nás všetkých to vie a želá si tento rast viac ako čokoľvek iného. Práve preto nás nakoniec najviac priťahujú ľudia, ktorí s nami nebudú hrať naše hry.
Mužský princíp iniciuje a ženský prijíma. Ženy i muži v sebe majú mužskú aj ženskú energiu, ale vo vzťahu platí, že tú či onú úlohu hrá hlavne jeden z partnerov. Mužské a ženské sa nevedome priťahuje, ale dva ženské princípy – rovnako ako dva mužské – sa navzájom anulujú. To platí ako v homosexuálnych, tak v heterosexuálnych vzťahoch. Ak hrá žena vo vzťahu úlohu iniciátora – mužskú agresívne rolu – potom muži nezostáva, než na úkor vlastného mužskosti operovať v priestore, ktorý mu vymedzila. Ak podľahne jej psychologickým požiadavkám, začne hrať ženský náprotivok k jej mužskej úlohe. Aj keď je ochotný prispôsobiť sa, aby jej vyhovel, žena si väčšinou muža, ktorý přihopsal k jej dverám ako oddanej šteňa, príliš neváži.
To, čo nakoniec mužov aj ženy priťahuje najviac, je oheň zasvätenia, nevedomé kúzlo situácia, ktorá prestavuje daLSI štádium nášho osobného rastu. Ale učiť ostatných môžeme jedine tak, že sa budeme v ich prítomnosti snažiť svedomito pochopiť svoje vlastné lekcie. Nájsť a žiť svoju vlastnú pravdu – nie hovoriť ostatným, aká by mala byť tá ich – je ten najväčší dar, ktorý môžeme druhým dať. Z psychologického hľadiska je dôležité, aby sme sa vo vzťahu držali na svojej strane siete, robili svoju vlastnú prácu a sústredili sa na to, ako sami reagujeme. Ak k nám ten druhý nenatiahne ruku, musíme sa zmieriť s tým, že tu v skutočnosti o žiadnu hru nejde.
Muž, ktorý vás práve teraz nechce, pre vás práve teraz nie je tým vhodným mužom. Snaha pretvoriť ho, aby sa ním stal, vytvára vo vzťahu negatívny slučku. A ako sa z nej dostať? Jedine tak, že sa ju rozhodnete pretnúť. Uvedomte si, že vaše negatívne myšlienky a emócie sú návykovými schémami, založenými skôr na detských drámach ako na realite terajšieho okamihu. Nepodceňujte moc vašej sebanenávisti a jej zákerné schopnosti stiahnuť vás do temnoty, od ktorej sa toľko chcete oslobodiť.
Skúsený doktor dokáže rýchlejšie diagnostikovať chorobu, s ktorou sa už stretol. Ak muž zo začiatku vzťahu prejavuje silný záujem – ale stiahne sa hneď, akonáhle ucíti, že dostáva to, čo chcel – dáva najavo, že ešte nie je pripravený na lásku. Oznámte mu, že vy pripravená ste, nie tým, že mu budete nedôstojne vysvetľovať to, čomu nerozumie, alebo že sa ho budete snažiť znovu vzrušiť a zaujať. Dajte vesmíru najavo, že ste pripravená na dospelejšie vzťah, nie však tak, že sa budete hnevať na niekoho, kto sa ako dospelý ešte nespráva. Hnevať sa na muža, že sa vo veciach lásky správa ako chlapec, je rovnako pochabé ako sa hnevať na šesťročné dieťa za to, že si nevie zaviazať kravatu.
Nesprávala ste sa snáď sama detinsky, keď ste poponáhľala so srdcom na dlani ešte predtým, ako ste si overila, že sa jedná o duševne a citovo vyspelou situáciu? Vždy je dobré uvedomiť si, že naše telá dospievajú veľmi skoro, ale naše srdcia, myseľ a duša môžu zaostávať ďaleko za nimi. Jeden môj priateľ kedysi poznamenal: „Ženy chcú lásku ako životný štýl, ale muži ju chcú ako dovolenku.“ Rozhodne si nemyslím, že to platí pre všetkých mužov, ale napriek tomu je to zaujímavý výrok. Mnohokrát sú muži obviňovaní z toho, že nepodnikli výlet, na ktorý sa pritom vôbec neprihlásili.
Muži zvyčajne neklamú, ak sme im však neukázali, že v nás pravda prebúdza hystériu. Keď sa muža opýtate, čo od vzťahu chce, nastane prekvapivá vec: väčšinou vám to povie.
Ako úžasná je to príležitosť, aby sa dvaja ľudia poučili. On začne vyrastať zo situácií, v ktorých sa nesprával natoľko dospelo, a prijme to, čo sám spôsobil, a postupne sa vylieči z chronického návyku niečo naznačovať a potom zbabelo vypratať pole. Ona začne prijímať zodpovednosť za svoj zlozvyk dávať srdce mužom, ktorí nikdy naozaj nepovedali, že o ne stojí. Málokedy sa svoje lekcie naučíme od ľudí, ktorí nás kritizujú alebo obviňujú. Keď sa napríklad muž citovo priblížil k žene, ale nedokázal mať rešpekt k hĺbke ich spoločného zážitku, potom mu ženinho zloba nijako nepomôže pochopiť, v čom sa zachoval zle. Ale veľmi jasne pochopí svoju lekciu od ženy, ktorá ho nepovažuje ani tak za prevíti, ako skôr povedzme za slabocha. To, že je v láske tak nezrelý, jej možno príde trochu mrzuté, ale nakoniec vlastne skôr smiešne. Ouvej! Takáto žena môže muža niečo naučiť – nie preto, že by sa o to snažila, ale jednoducho preto, že sa sama o čomsi poučila. Každý muž podvedome hľadá ďalšiu fázu zasvätenia. Žena, ktorá toleruje, alebo dokonca trestá jeho detinské správanie, mu ju sprostredkovať nemôže.
Určité lekcie sa naučíme jedine tak, že niečo vykonáme, a keď pochopíme, čo sme urobili, hlboko sa rumenieť od studu. Potom začneme objavovať úplne novú úroveň pokory a neskôr aj dospelosti.
Vaša Príznaky Transformácia