Mnoho ľudí sa na mňa obracia s otázkou čo robiť, čo si počať, keď vás obklopí strach. Ten strach, ktorý vám berie intenzívne rýchlosťou všetko svetlo, zožiera paraziticky všetko, čo má nejakú pozitívnu energiu. Strach je totiž ako boj s nepriateľom, príde celkom nepozorovane a pekne si na vás počká a vezme vám všetko čo máte radi a o čom ste kedy snívali.

Najskôr by sme sa mali určite pozrieť na to čo ten strach vlastne je? Skúsiť si vyložiť jeho slovo, jeho význam. Nájsť príčinu strachu a hľadať nejaké tie možnosti, cesty pre lepšie zajtrajšky, ktorých naozaj v danú chvíľu sú potrebné úplne minimálne a alebo dokonca nevidíme, žiadnu cestu.

Strach v encyklopedickom význame: Strach je emócie, vznikajúce ako reakcia na hroziace nebezpečenstvo.

Dôležité je tiež hľadať spúšťač a nájsť tiež počiatok strachu, kedy, kde a čím alebo kým to začalo. Z deväťdesiatich percent je to vždy našou chybou, či už sa nám to páči alebo nie, je to tak. Všetko čo sa okolo nás totiž deje, sme si do života vtiahol svojim myslením, svojím správaním, svojimi činmi. Viem, že je ťažké si priznať, že zrovna za to, čo sa vám v živote deje môžete vy samotní. Dôležité je ale neobviňovať sa, ani druhé. Proste jednoducho sa pozrieť pravde do očí a rozmýšľať aké kroky zaujať. Nikdy to nie je ľahké a nikto nikdy nehovoril, že to ľahké bude a že život je ľahký. Vôbec nie je ľahká a to, že sme niekde urobili chybu, neznamená, že je koniec sveta a nikdy to nepôjde zlepšiť. Musíte si uvedomiť a to je naozaj dôležité, že je to len momentálny chvíľa a naozaj nič netrvá večne. Žiadna tma, žiadna búrka, a žiadny zlý sen nikdy netrvá večne a verte mi, že za každým tunelom je východ, svetlo a vždy slnko vysvitne. Takže naozaj nikdy, ale nikdy to nevzdávajte. Nikdy.

Možno teraz v tejto chvíli nevidíte pred sebou žiadnu cestu, žiadny cieľ a žiadna správne rozhodnutia a ocitáte sa v temnote. Či už sa nachádzate kdekoľvek a riešite akúkoľvek ťažkú ​​situáciu, úmrtie v rodine, existenčné situáciu, financie, prácu, rozchod s partnerom.

Viete on asi každý niekedy trpel ako pes na tej svojej rovine a bol na samotnom dnu, ale dôležité je vždy z toho dna ísť zase na nohy.

Ako na to?

Nebudem skúmať čo práve riešite za problém treba v túto chvíľu, skúste si doplniť sami, ale berte to ako príležitosť a možnosť s tým pre raz skoncovať, nájsť si niečo, nejakú myšlienku, isté zrniečko piesočku, ktoré je tým, čo máte radi, čo vám pomáha, môže to byť slovo, nejaká idea – sen, plán, môže to byť čokoľvek čo chcete, ale to zrniečko piesku je len istým bodom, niečím čo vám nikdy nikto nemôže vziať, ani keď už nič mať nebudete.

U mňa osobne to je asi slovo Musíš. Riadim sa istým vlastným mottom – Musíš, proste musíš! Ja mám snáď jedinou veľkou výhodou, že som sa narodila ako strelec a som naozaj neskutočný šťístkař, vždy, keď sa mi niečo stane a niekedy aj ja sa bojím, mám čierno pred očami, tak sa z toho vždy dostanem. Mám aj výhodu tú, že som dosť ohybný človek, dokážem žiť v blahobyte, ale dokážem a né raz som dokázala žiť aj s pár stovkami na celý mesiac. Za to som veľa svojmu osudu vďačná, že som v tomhto smere taká dosť ohybná a nič semnou nerobí ani bohatstvo, ani chudoba.

Keď máte niečo čoho sa budete držať tak sa toho držte. Nepúšťajte tú vec z hlavy.

Pomáhajú modlitby, Anjeli, či samotný Boh, Universum?

Áno pomáhajú a vidí vaše súženie, vidí a cíti váš plač a verte mi, nie ste im tým bytostiam, silám, entitám ukradnutiu. Čo je dôležité však úprimne poprosiť. Nebáť sa poprosiť. Niekto by mohol povedať, ale ja prosil, žiadal a nikdy mi nepomohli. Ako môžete vedieť, že nepomohli? To, že ste čakali inú odozvu, inú akciu a iný výsledok neznamená vôbec, že ​​vám nebolo pomoženo. Možno aj to, že práve vy vidíte svet trochu ukrivdene v tú chvíľu bola pomoc, aby ste ho práve tak nevnímali, aby ste neboli tak moc zaslepenie len tým čo vás bolí, ….

Každý z nás má slobodnú vôľu a môže Vesmír, to krásne silné Universum požiadať o čokoľvek, ale musí chcieť a hlavne musí veriť. Viera je vo všetkom toto dianie celým kľúčom ku šťastiu a vlastne aj k životu. Keby ste neverili, nemali vieru, nikto z nás by sa vlastne nedožil druhého dňa. Ani by sme tu možno neboli. Viera je totiž niečo čo sa ukrýva veľa hlboko v našich srdciach, našej duši. Je to niečo v našom DNA, čo dedíme všetci. A aj ateista v niečo verí, nemusí to byť Boh, ale verí v seba a to už je sakra veľká dávka viery.

Viera je niečo s čím sa vlastne rodíme, s čím prichádzame na svet. Aj to nenarodené dieťa v matkinom lone má nejakú vieru a to je len samotná predstava o tom, kde je, kde sa nachádza a aké to bude až sa narodí.

Niekto z nás verí v Anjelov, tie nám sú z nášho hmotného sveta najbližšie, niekto verí len v Boha, niekto neverí v Boha, ale dané Božstvá, niekto proste len verí …. Všetko toto je dôležité a má veľkú moc.