Ako zvládnuť smrť najbližších

Téma smrti buď obchádzame alebo ju chceme pochopiť a spoznať do hĺbky. Impulz je pre nás všetkých spoločný. Chceme nájsť uspokojenie svojho vnútra a následnú úľavu. Hneď na úvod je dôležité si uvedomiť, že smrť nie je zánik. Smrť je premena. Keď sa pozriete do minulosti, nájdete na starých náhrobkoch nápisy „Vita mutatur, non tollitur“.

“ Čo v preklade znamená „život nebude zničený, ale premenený“. Keď pozostalí na zosnulom lipnú a vyčítajú mu jeho odchod, pokladajú ho za svoj majetok a tým upútavajú vedomie k pozemskej sfére. V podstate nemyslí na blaho toho, o ktorom si myslia, že ho tak milujú. Ich láska a smútok sú v skutočnosti výrazom sebectva. Správne by ste mali venovať zosnulému, ktorý je na odchode do inej sféry len láskyplnej myšlienky. Je veľmi ťažké si priznať, že všetka bolesť a trápenie, ktorú cítime na Zemi sa týka nás a pritom vedomie „zosnulého tela“ je už oveľa lepšie.

Akým správaním našich najbližších po smrti fyzického tela zdržiavame?

Prvým dôvodom sú prosby typu: „Čo si mi to urobila? Vráť sa! Tieto výčitky sú pre vedomie, ktoré chce odísť do svetla utrpením a zostáva tu.

Druhým dôvodom môže byť karmická väzba, ktorá nemusí byť v každom prípade smrťou zrušená, a nie vždy so všetkými pozostalými rozviazaná. Karmická väzba znamená tiež niečo ako spoločné spojenie, až do doby, keď sa karmické vlákna rozpustia. Smútok je väčšinou naša sebaľútosť. Teda ľutovanie seba samého. A preto preskúmajte svoje vnútro a položte si pár otázok. Naozaj mám pocit, že tam, na druhom brehu musí byť horšie? Alebo je na čase zamerať svoju pozornosť do svojho vnútra a skúsiť sa posunúť ďalej?

Je predsa také ľahké utápať sa v bolesti. Oveľa ťažšie je prijať fakt, že s nami táto udalosť otriasla preto, aby nás niekam posunula. Držím päste, nech nájdete v sebe silu ísť ďalej. Tak ako ja. „Je krajina mŕtvych a krajina tých, ktorí žijú a medzi nimi láska, to je most, ktorý všetko pretrvá a ktorý všetkému dáva zmysel“. T. Wilder