Rozmýšľali ste tiež niekedy o paralelných svetoch? Ak uvážime možnosť existencie viacerých svetov, ktoré existujú paralelne v jedinom čase, pričom jedna druhá môže byť podobná či nepodobná, príde nám na myseľ, že aj my môžeme byť v jednom čase na viacerých miestach v rôznych svetoch súčasne. Pokiaľ sa budeme touto predstavou zaoberať, potom dospejeme k mnohým zásadným otázkam. Ak existujeme v tejto chvíli vo viacerých svetoch av týchto všetkých svetoch žijeme rôznymi životmi, s rôznymi ľuďmi – inak, potom, ktorý z týchto životov je vlastne ten reálny, ten pravý – a ktorý je imaginárny? Môže byť imaginárny iba niektorý? Všetky? Čo keď všetky – a čo keď žiadny?

Čo keď nie je nič?

Je celkom možné, že nie je reálny žiadny z týchto svetov a teda ani žiadny z týchto životov, dosť možno je všetko len ilúzia. Možno, že nie je čas, priestor, formy, možno, že nie je vôbec nič. Existuje vôbec niečo? Existujeme vôbec? Čo znamená existovať? Čo je realita? Prečo tu vlastne sme, prečo žijeme ao niečo sa snažíme, keď možno tu vlastne ani nie sme – na čo to všetko ľudské pachtenie? Pod týmto uhlom pohľadu sme zabredli do ničoty – tá však nevedie k žiadnemu poznaniu. Je to prázdnota – ale my vidíme, cítime – teda prázdnota síce možno existuje – ale my vnímame formy v nej obsiahnuté, takže teda niečo v tej prázdnote chaosu skutočne existovať musí! Čas, priestor a formy musia existovať, ak sú vnímané. Skúsme to teda inak.

Čo – alebo kto určuje – že niečo existuje?

A čo keď niečo je?

Pretože podvedome vieme, že aj keby všetky naše vnemy boli irelevantné a skreslené, rovnako niečo JE. Minimálne to, čo to pozoruje – teda samotné naše vnímanie! Naše vnímanie v tejto konkrétnej jedinečnej chvíli – teraz a tu. A sme pri jadre pudla… Skutočne jediná možná existujúca existencia v čase a priestore, je práve len tá, ktorá je aktuálne vnímaná v tomto konkrétnom okamihu. Teraz vnímame čas, a preto všetko, čo je teraz, je jediné platné – jediné živé, existujúce. A je úplne jedno, v ktorom je to svete, pretože tam, kde je vnímanie, tam je realita, tam je teraz. Teraz niečo robíme – teraz vnímame – a to platí.

Nezmyselnosť skúmania paralelných svetov – alebo sotva postrehnuteľná slučka mysle

Pokiaľ sa budeme zaoberať existenciou samotnou, teda prítomným okamihom, pochopíme, že zaoberať sa svojimi potenciálnymi ďalšími životmi v paralelných svetoch, je úplne bezpredmetné, lebo vedomie je práve tu – a nie tam! Nech sa naše potenciálne ďalšie Ja v iných svetoch zaoberajú v tento okamih samy sebou, a sú vedomé práve vo svojom svete. Ak máme vedomie – ak ním sme – tu a teraz, potom je úplne vylúčené, aby naše vedomie bolo ešte niekde inde. Zaoberanie sa touto témou – a nekonečné preskúmavanie zmyslu života je v podstate len ďalšia cesta ako Nebyť tu – tu a teraz, cesta, ako sa vyhnúť realite v prítomnosti. A pokiaľ je prítomný okamih jediný živý, potom je toto cesta, ako reálne neexistovať. Slučka.

Život – smrť – život

Keď sa nám podarí vnímať každý svoj prítomný okamih – zistíme jednu úplne logickú, avšak pre myseľ mätúcu vec: Tento okamih TERAZ začal a TERAZ skončil a na neho nadväzuje v rýchlom slede znova TERAZ a TERAZ, a zase TERAZ a TERAZ… zvyšok si nie je ťažké domyslieť… Všetko teraz začína a teraz končí – je to také rýchle, že je veľmi ťažké to vnímať, je veľmi ťažké byť toľko koncentrovaný na každé TERAZ. Ak to vnímame, začneme vnímať akési kontinuum, zložené z TERAZ A TERAZ. Je to mätúce a pre ľudskú obmedzenú myseľ nezmyselné, preto sa nechce TERAZ – témou zaoberať. Je to pre ňu príliš náročné – radšej surfuje vo vodách minulosti, či sa opája predstavami a prísľubmi budúcnosti alebo napríklad uvažuje o možnosti paralelných Ja. TERAZ je tak otravné a namáhavé.

Tu a teraz – sloboda, zodpovednosť, tvorenie

A pritom práve toto vnímanie je skutočnou a jedinou slobodou človeka. V TERAZ dokonca mizne aj čas! Vďaka tomuto super-mechanizmu môžeme byť stále noví. V každej jednotlivej chvíli si vyberáme, akí sme, kým sme a čo pustíme do svojho zorného poľa, a čo nie. Sme vlastne úplne slobodní (a to si myseľ skutočne pripustiť nechce – pretože taká sloboda znamená 100% zodpovednosť za každú myšlienku i čin). Kľúčom k úplnej slobode a naplnenému životu – je vedomie tu a teraz, naša voľba toho, kým sme a čomu venujeme pozornosť. Každú chvíľu sa rodíme a umierame, všetko čo je, je pominuteľné, všetko sa stále mení – až na jedno – vedomie tu a teraz. Jedine to stále existuje.

Neobmedzení Tvorcovia realít

Skúste sa na chvíľu zastaviť a vnímať TERAZ, TERAZ, TERAZ, TERAZ, TERAZ, TERAZ – cítite sa viac nažive? Vnímate, že v TERAZ žiadny čas neexistuje? Skutočne, čas neexistuje a neexistujú ani hranice, o ktorých si myslíme, že sú neprekonateľné. Iba v prítomnom okamihu žijeme a iba v ňom tiež tvoríme zárodky budúceho teraz. Sme vedomí tvorcovia existencie bez toho, aby sme si to uvedomovali. Často sa sťažujeme na nepriazeň podmienok alebo na chovanie druhých. Pokiaľ však prijmeme svoju zodpovednosť za všetko, čo okolo nás je, a ponoríme sa do reálneho tu a teraz, pochopíme, že všetko môžeme zmeniť. Stačí začať pri sebe.